Zápal sliznice tráviaceho traktu sa prejavuje rôznymi príznakmi, v závislosti od toho, aká časť tráviaceho traktu je poškodená. Najčastejšie sa vyskytuje hnačka, ktorá môže byž spojená s teplotami, bolesťami brucha, krvou v stolici a chudnutím. Toto sú tzv. alarmujúce príznaky, ktoré by mali viesť k návšteve lekára, najlepšie špecialistu – gastroenterológa. Súčasne sa môžu vyskytovať aj iné tráviace ťažkosti, napr. vracanie, alebo pocit na vracanie. IBD nie je len ochorením tráviacej trubice, môže postihovať aj iné orgány, ako sú kĺby, oči, koža, pečeň. Prítomnosť takýchto príznakov, ako sú opuchnuté, začervenané a bolestivé kĺby, červené fľaky na koži, osobitne na predkoleniach, patria tiež medzi príznaky, ktoré nasmerujú diagnózu črevných ťažkostí IBD. Pri Crohnovej chorobe môže byť postihnutá aj oblasť okolia konečníka, kedy sa môžu objaviť otvory v okolí konečníka, ktoré spôsobuje ťažký zápal sliznice v poslednej časti hrubého čreva. Pri tejto forme ochorenia môže dochádzať k vzniku abscesov – dutín vyplnených hnisom - v okolí konečníka.
Spúšťače ochorenia nie sú jednoznačne určené, relatívne často sa ochorenie prejaví v nadväznosti infekčnú hnačku, niekedy sa môže vyskytnúť v nadväznosti na výraznú psychickú záťaž, vo väčšine prípadov však nie je prítomný žiadny jednoznačný spúšťač.
Výskyt ochorenia stúpa a postihuje prevažne mladých ľudí medzi 20 a 30-tym rokom života, v posledných rokoch sa však stále častejšie vyskytuje aj u detí a starších ľudí. Jeho príčina nie je známa, ale výsledky výskumu ostatných rokoch naznačujú, že sa na jeho vzniku podieľa kombinácia viacerých faktorov tak dedičných, ako aj faktorov prostredia. Určité faktory prostredia, ako je fajčenie, antibiotiká, črevné infekcie a viacero ďalších, môžu (ale nemusia) u človeka s dedičnou záťažou viesť k vzniku nekontrolovanej zápalovej reakcie sliznice tráviaceho traktu. Táto prehnaná zápalová reakcia sa následne udržuje doteraz nie objasneným spôsobom.
Ochorenie diagnostikuje a ďalej by mal liečiť gastroenterológ, ideálne gastroenterológ so zameraním na IBD. Diagnóza sa stanovuje pomocou endoskopického vyšetrenia, pri ktorom sa určí typ ochorenia ako aj rozsah postihnutia. Niekedy je na určenie rozsahu postihnutia tenkého čreva potrebné realizovať aj iné vyšetrenia, ako je sonografia a magnetická rezonancia. Definitívne stanovenie diagnózy je však vždy založené na endoskopickom vyšetrení spolu s odberom vzoriek na analýzu pod mikroskopom.
Po stanovení diagnózy nasleduje liečba liekmi, ktoré potláčajú vyššie uvedenú prehnanú odpoveď imunitného systému na črevné baktérie. V súčasnosti dostupnými liekmi je možné túto zápalovú reakciu len utlmiť a držať pod kontrolou, ale ochorenie nie je možné definitívne vyliečiť. Niekedy je v priebehu ochorenia potrebný chirurgický zákrok, či už na riešenie komplikácií ako je napríklad vznik abscesov, alebo za účelom odstránenia nepriechodného úseku čreva. Napriek tomu, že ochorenie nie je vyliečiteľné a v jeho priebehu môže byť potrebný aj chirurgický zákrok,dokáže v súčasnosti dostupná liečba zabezpečiť dobrú kvalitu pacientov s IBD. Pre zvýšenie jej účinku je však potrebné ochorenie diagnostikovať a liečbu nasadiť včas, rovnako ju aj v priebehu života ďalej užívať a pravidelne kontrolovať jeho aktivitu uvedenými vyšetrovacími metódami, aj keď môže byť ochorenie zdanlivo v pokoji.
